Ako dlho si ochotný čakať? Ako dlho si budeš klamať? Kedy sa konečne rozhodneš sám za seba? Možno raz...
osobný rast
Niektoré vzťahy končia bez slov. Bez uzavretia, bez návratu. Len priestor, ktorý sa stáva príliš tesným. Len srdce, ktoré si už nedovolí čakať. A pokoj, ktorý prichádza, keď ho už nehľadáte tam, kde už všetko bolo povedané – aj v tichosti.
Steve Jobs. Muž, ktorý nosil každý deň ten istý sveter a nechtiac vynašiel kapsulový šatník. Okrem lásky k čiernemu pulóvru však zanechal po sebe neoceniteľný súbor životných (a kariérnych) rád, ktoré naďalej inšpirujú podnikateľov, kreatívcov a tých, ktorí sa štyrikrát denne pýtajú, či je toto naozaj to, čo chcú so svojím životom robiť.
Ocitli ste sa niekedy v opakujúcom sa cykle randenia? Najprv iskra, potom nádej, potom pochybnosti a ticho? Prečo sa niekedy zdá, že všetky sľubné začiatky vedú ku sklamaniu?
Máš pocit, že sa všetko rúca? Že už nemáš žiadnu silu? Nehľadaj odpovede hneď. Niekedy stačí len tak stáť. Priznať si to - je to teraz ťažké.
Ako sa má silná žena rozlúčiť? S úctou k sebe samej!
Prečo nedeľné popoludnia často prinášajú pocity úzkosti, smútku alebo vnútorného nepokoja? Prečo sa vo vašom tele pomaly začína hromadiť napätie napriek všetkému voľnému času? A prečo sa tieto pocity opakujú tak pravidelne, že sa stali súčasťou vášho víkendového rytmu?
Keď niekoho milujeme, veríme, že pre nás niečo znamená – a že má budúcnosť. Život sa však často neriadi pravidlami, ktoré si predstavujeme.
Pristihli ste sa niekedy pri trúbení ešte predtým, ako ste si to vôbec uvedomili? Otravujú vás ostatní vodiči v premávke viac, ako by ste si chceli priznať? Prečo naozaj trúbite, aj keď nehrozí žiadne nebezpečenstvo? Psychologické pozadie stresu za volantom.
Koľkokrát si miloval niekoho, kto ťa nemiloval späť? Koľkokrát si to skúšal, dokazoval, čakal a dúfal? A kedy ste sa naposledy pozreli na seba a spýtali sa sami seba: prečo to robím? Prečo bojujem za niekoho, kto ma nedokáže milovať?
Už si niekedy myslel/a, že láska pre teba už neexistuje? Že si si toho prežil priveľa, videl priveľa, dostal priveľa?
Pomaly sa unavíš. Nie v jednom kroku, ale v tisícoch malých. Keď každý deň trochu viac ustúpiš. Sebe samému. Keď posúvaš hranice, ktoré si si sľúbil, že nikdy neprekročíš. Keď mlčíš, aby si sa vyhol konfliktu. Keď sa usmievaš, aj keď cítiš slzu v hrdle.